cara mia, 19
kreatívna duša momentálne skúšajúca šťastie vo svete
ďakujem, random čitateľ, že si tu, si super.

piatok, 14. októbra 2016

posledný írsky deň

mojim posledným írskym dňom bola sobota prvého októbra, prekvapivo krásny jesenný deň, do ktorého som sa zobudila na obed a s nie tak krásnou opicou.
akurát sa opieram o kuchynskú linku a v ruke mám hrnček s odbitým uškom a čiernou kávou, keď zvonku počuť auto.
"nejdeš si s nami zaskákať?" opýta sa ma kamarát zrazu zhmotnený v predsieni.
"a kam?" opýtam sa a on mi ukáže fotku toho miesta a ja rozmýšľam. rozmýšľa sa mi teda veľmi bolestivo a pomaly ale nejako to už len ide. "keď ja idem dnes domov vieš, musím sa pobaliť a potom večer ísť na autobus do dublinu."
"veď to máš času akurát, poď s nami!"
"tak dobre."
sedím v aute a vedľa hlavy mám dva surfy, otvorí sa plechovka guiness a on mi ju cez tie surfy podáva.
kráčame popri kravách a nezdvorilo komentujeme ich veľkosť, venujú nám urazené pohľady a potom zlezieme, opatrne opatrne, ja ešte v gumákoch, pár ďalších skál, čo nám prišlo do cesty a sme tam.
"tak to je fakt dosť vysoko," poviem s pohľadom upretým na oceán rozbíjajúci sa o kamene asi tak štyri metre podo mnou a nakoniec odtiaľ ani neskočím, vyberiem si výbežok tak o meter nižšie. skočím, vyleziem na skaly, zo škrabanca na nohe mi slabo tečie krv, nechám sa zohriať slnkom a potom znovu skočím, už ani nevnímajúc zimu.
už teraz mi chýbaš, írsky oceán a kravy. a zelené útesy. aspoň že ten alkohol je na slovensku lacnejší.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára