cara mia, 19
kreatívna duša momentálne skúšajúca šťastie vo svete
ďakujem, random čitateľ, že si tu, si super.

utorok, 16. augusta 2016

12. august

ráno si kúpim ovocný šalát, lebo treba vyvážiť pivá včerajšieho večera, oblejem sa horúcou kávou a nahlas po slovensky nadávam. tak! svieti slnko, ja stopujem a pred sebou mám necelých osemdesiat kilometrov. prvý mi zastaví john. cestuje kvôli práci a zaujíma sa o históriu slovenska. prechádzame časťou národného parku the burren, obklopení kamenistými horami z jednej a oceánom z druhej strany.
"vidíš tamtú pláž? fanore beach, krásne miesto."
"vysadíte ma tam?"
vysadí a tak som zrazu spontánne na pláži, vyzujem si topánky, prechádzam sa a zbieram mušle a potom začne fúkať, mne uletia ponožky a rozprší sa. bojujem s úskaliami írskeho počasia a snažím sa aj taká premočená na kraji cesty pôsobiť pozitívne, môjmu progresu to pravdupovediac celkom pomáha, lebo veď kto by nevzal samé chúďa dievča v daždi. pár kilometrov prejdem so starším manželským párom a potom mi zastaví maliar richard so zaujímavým životným príbehom a manželkou z thajska. som v kinvare, malom mestečku s loďkami pri móle a priateľskými predavačmi. tu ma do útulneho tepla vyhriateho auta z požičovne prichýli švajčiarska rodinka, čo ide do galway podľa navigácie.
"sme na roadtripe po írsku, dva týždne, toto je naša posledná zastávka." majú papierovú mapu a na nej červenou fixkou trasu s krížikmi. rozprávame sa o finančných pomeroch a hľadáme ich airbnb, porovnávajúc všetky okolité budovy s obrázkom z google máp. tam sa spýtam, kade ku stanici a pustím sa upršanými ulicami. topánky, čo mám na sebe sú dieravé a cez to mrholenie ledva vidím, ale som happy ako tri grepy! dala som to, osemdesiat kilometrov, tri a pol hodiny, nerozštvrtená. čau galway!

in the morning i buy a fruit salad to balance out all the beer of yesterday, spill hot coffee on myself and swear loudly in slovak. sun is shining, i'm hitchhiking and have a little less than eighty kilometres ahead. the first one to stop for me is john. on the road because of work, he's much interested in the history of slovakia. we're going through a part of some kind of national park, the burren, surrounded by rocky mountains on one side and the ocean on the other.
"can you see that beach? fanore beach it's called, beautiful place."
"can you drop me off there?"
he can and so i find myself spontaneously on the beach, take my shoes off, walk around and pick up shells and then the wind starts blowing, my socks fly away and the rain comes down. fighting the irish weather, i try to stay positive standing soaked on the side of the road, but it only actually helps my progress because who wouldn't take a poor girl hitchhiking on her own in the rain. i go a few kilometres with an older married couple and then a painter richard with an interesting life story and a wife from thailand stops for me. i'm in kinvara, a little town with boats in the harbour and friendly shop assistants. here a swiss family that's trying to get to galway using navigation lets me enjoy the cosy warmth of a heated car from the rental company.
"we've been on a roadtrip around ireland for two weeks now and this is our last stop before going home." they have a paper map with a red line and crosses marking the places they've visited. we talk about the financial conditions and look for their airbnb, comparing every nearby building to a picture from google maps. there i ask for the bus station and set off through the rainy streets. the shoes i have on have holes in them and i can barely see through the drizzle but i'm as happy as i could be! i made it, eighty kilometres, three and a half hours, not killed. hello galway!