cara mia, 19
kreatívna duša momentálne skúšajúca šťastie vo svete
ďakujem, random čitateľ, že si tu, si super.

pondelok 27. júna 2016

krása bytia

"rád vidím, že si doma," povie mi tatino iba s ľahkým sarkastickým podtónom, keď prekračuje hradby mojich vecí.
"ja som sa ešte nestihla vybaliť, vieš," odpovedám a je to pravda. dnes som od ôsmej vybavovala dospelácke veci, rušila dva účty, dvakrát si volala na infolinku a poisťovala sa v slovenskej zdravotnej poisťovni a to mi vzalo toľko životnej energie, že v polovici vybaľovania sa mi minula a bola som schopná už len sedieť na gauči, počúvať medial banana a piť cider. jedna z výhod nebývania doma je, že rodičia si vás vážia a veci, za ktoré by vám predtým trhali hlavu sa zrazu stávajú opomenuteľnými maličkosťami. aj keď len na pár dní, som doma rada. svet je zrazu vyplnený istým druhom bezstarostnosti, keď si na celý deň vypnete mobil, zaspíte na gauči a mama vás príde zakryť, v chladničke je zrazu aj niečo viac než obschnutá šunka a pivo a šesťročnej sestre čítate z knižky, čo ste dostali na šieste narodeniny ešte vy.
s brnom som sa rozlúčila najpoetickejšie ako sa dalo, na čítaní básní v podzemnej krčmičke, kam sa nedostalo dusno vyhriatych ulíc a podlaha na bosých nohách príjemne chladila. vďaka blogu som dostala krásnu správu a všetko akoby ma zrazu motivuje byť kreatívna a písať. nie je to nič hlboké, nič čo by robilo svet lepším miestom, ale robí mi to radosť a veď krása bytia je v maličkostiach.







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára