cara mia, 19
kreatívna duša momentálne skúšajúca šťastie vo svete
ďakujem, random čitateľ, že si tu, si super.

pondelok, 27. júna 2016

krása bytia

"rád vidím, že si doma," povie mi tatino iba s ľahkým sarkastickým podtónom, keď prekračuje hradby mojich vecí.
"ja som sa ešte nestihla vybaliť, vieš," odpovedám a je to pravda. dnes som od ôsmej vybavovala dospelácke veci, rušila dva účty, dvakrát si volala na infolinku a poisťovala sa v slovenskej zdravotnej poisťovni a to mi vzalo toľko životnej energie, že v polovici vybaľovania sa mi minula a bola som schopná už len sedieť na gauči, počúvať medial banana a piť cider. jedna z výhod nebývania doma je, že rodičia si vás vážia a veci, za ktoré by vám predtým trhali hlavu sa zrazu stávajú opomenuteľnými maličkosťami. aj keď len na pár dní, som doma rada. svet je zrazu vyplnený istým druhom bezstarostnosti, keď si na celý deň vypnete mobil, zaspíte na gauči a mama vás príde zakryť, v chladničke je zrazu aj niečo viac než obschnutá šunka a pivo a šesťročnej sestre čítate z knižky, čo ste dostali na šieste narodeniny ešte vy.
s brnom som sa rozlúčila najpoetickejšie ako sa dalo, na čítaní básní v podzemnej krčmičke, kam sa nedostalo dusno vyhriatych ulíc a podlaha na bosých nohách príjemne chladila. vďaka blogu som dostala krásnu správu a všetko akoby ma zrazu motivuje byť kreatívna a písať. nie je to nič hlboké, nič čo by robilo svet lepším miestom, ale robí mi to radosť a veď krása bytia je v maličkostiach.







nedeľa, 19. júna 2016

poopičné nedeľné blues

predo mnou posledný týždeň v brne, sťahovačka, dospelácke veci na vybavenie a írsko. užívam si, že nič nemusím (lebo by som aj tak nebola fyzicky schopná) a rozmýšľam nad tým všetkým čo som tu zažila, možno aj s troškou nostalgie (keby je môj život film, teraz by v pozadí hrali twenty one pilots - stressed out) a upratujem v hlave.
pár mesiacov, každý z nich s úplne inou atmosférou, zážitky a zaujímavé rozhovory, náhody a rozhodnutia, z ktorých sa uplietla pavučina maličkostí, čo to v konečnom dôsledku celé vyplnili (tiež sa niekedy pozastavíte nad tým, ako na pohľad úplne bezvýznamné rozhodnutie ovplyvnilo všetko čo sa dialo potom?). je toho príliš aby sa to všetko pomestilo do krabičiek, čo by boli naskladané vo vetách. teraz to nebolo o ničom konkrétnom, ale viem, že chcem písať, ako som chcela vždy, len som nebola schopná nerobiť to povrchne. tak mi držte palce, nech zas nespadnem do zradných sietí prokrastinácie (najskloňovanejšie slovo roka 2016).