cara mia, 19
kreatívna duša momentálne skúšajúca šťastie vo svete
ďakujem, random čitateľ, že si tu, si super.

utorok 15. septembra 2015

úskalia života au-pair part I

tento článok asi pre väčšinu ľudí zaujímavý nebude, ale ja cítim potrebu ho pre pokoj duše napísať. mám pocit, že v poslednej dobe sa realita stále viac a viac skresľuje sociálnymi sieťami a tak chcem povedať všetko tak, ako to naozaj bolo.
toto rozhodnutie neľutujem, no druhýkrát by som určite nešla. zmenilo mi to pohľad na niektoré veci, dodalo trochu nadhľadu a pomohlo pochopiť, čo je naozaj dôležité. aj keď nad pokazenou nabíjačkou ako mojím jediným spojením so svetom budem plakať stále.
myslím, že na to, čo som tu zažila by ma nepripravilo nič. zrazu sa od vás vyžaduje toľko flexibility, že ju musíte nosiť v kýbloch. iná krajina, iný jazyk, iný domov a ľudia v ňom. ak do anglicka idete s tým, že po anglicky viete super, vaše ilúzie sa rozplynú už na letisku. nezáleží na tom, či poznáte nejaké slovo, aj tak ho každý vysloví inak a ešte sa na vás bude zhovieavo pozerať.
ľudia sú naozaj rôzni a ako rôzni zistíte, až keď bývate pod jednou strechou s cudzími. najviac zaváži to, do akej miery komu čo dochádza, že možno bude predsa len trochu blbé nedodržať slovo a že nechať si nosiť kávu je už trochu přes čáru (pozdravujem grandma).
úprimne povedané, bábätká ma desili. malí ľudia, ktorí nevedia povedať, čo chcú, nemajú žiadne zábrany vás ovracať a treba byť pri nich stále opatrný, svojim správaním často až príliš podobní jedincom opitým.
vďaka tejto skúsenosti ma síce desia o trochu menej, no svoj názor na vlastné deti v budúcnosti som radikálne prehodnotila a sľubujem, že už nikdy nezabudnem na tabletku!