cara mia, 19
kreatívna duša momentálne skúšajúca šťastie vo svete
ďakujem, random čitateľ, že si tu, si super.

streda, 29. júla 2015

výdych

vlastná myseľ sa dá cítiť fyzicky, ako ruksak plný neurčitých pocitov neistoty a nevypovedaných slov, emotional luggage. lenže vy práve niekam kráčate, ani neviete koľko ešte a tak len idete a snažíte sa nestratiť. ten ruksak by ste si aj zložili, ale pr
íde vám to také zvláštne, veď je váš, sami ste si ho naplnili a možno po ceste nájdete niečo, čo by ste si chceli zobrať so sebou a čo potom, ak to nebudete mať kam dať?
bolo by fajn niekedy si vypustiť myseľ von z tela, nechať ju oblakom v mäkkom objatí, slnku a tej magickej tme medzi hviezdami. nech ide na pekné miesta a nasiakne dobrým pocitom, bez ohľadu na čas a priestor a nech sa späť do hlavy vráti oddýchnutá a omámená krásami sveta.
alebo si proste môžte zobrať pero a papier, schovať sa do perín, spraviť si kávu, pustiť si seriál, počúvať arctic monkeys, spoza okna pozorovať dážď, čítať si, nadýchnuť sa vône bábätka a možno si aj poplakať, len trochu, pre ľahší pocit. čo pomáha v strese vám?



i run as a musk-deer runs
in the shadow of the forest
mad with his own perfume.
the night is the night of mid-may,
the breeze is the breeze of the south.
i lose my way and i wander,
i seek what i cannot get,
i get what i do not seek.

rabindranath tagore


nedeľa, 26. júla 2015

prší

accomplishments posledného týždňa:
- ísť do all you can eat čínskeho bufetu (dream come true) a zjesť štyri taniere
- objaviť obrovský park schizofrenického rázu: miestami pôsobiaci ako kráľovská záhrada a miestami ako džungľa z fantasy filmu
- užiť si pár hodín úplnej samoty, ktorá sa stala nadmieru vzácnym artiklom, nahlas si spievať a tancovať
- dať si konečne pivo (to mi fakt chýbalo) a večerať v posteli
- omylom si zaplatiť ďalší mesiac netflixu, takže sa pokúsim vyťažiť z toho maximum
a vy?





streda, 22. júla 2015

o zásadných veciach a anjelovi s dredami

niekde som čítala, že zmena inšpiruje a mňa inšpiruje anglicko. pomaly strácam tendenciu sadať pri nastupovaní do auta za volant a keď idem autobusom, presne viem, kde mám vystúpiť. včera som si kúpila tú vec, vďaka ktorej môžete pichnúť zariadenie s dvoma paličkami do zástrčky s troma otvormi (vyjadrovací skill level 3000, neviem to povedať ani po slovensky a dvom ľuďom som to musela vysvetliť po anglicky - "you know, i'm not from england and i need this thing to be able to put my stuff into electricity... you know what i mean?") a vybalila som sa. prvý človek, čo sa mi tu prihovoril a nemal nad šesťdesiat bol opitý a trochu pofidérny. zmeškala som posledný autobus domov a musela som prejsť tri kilometre, len som nevedela, ktorým smerom. utekala som za každou živou bytosťou, čo som uvidela, aby som sa spýtala na cestu (za ten čas ich bolo päť a traja nevedeli), blúdila som a vracala som sa späť, ale našťastie, nebo občas zošle na zem anjela. a ten môj bol čierny, mal dredy a prízvuk a ukázal mi skratku. majte v mobile navigáciu!




nedeľa, 19. júla 2015

doby anglické

bývam v tehlovom domčeku s bielymi dverami a dvoma poschodiami. som tu už päť dní a úprimne, skriňu vo svojej izbe som ešte ani neotvorila. na koberci mám fľak od žehličky, ale mám veľkú drevenú posteľ, ktorá ma na čele vyrezané princess (well, thanks for that) a prvýkrát v živote na okne záclonu, čipkovanú. keď mi býva večer smutno (a že mi býva), sedím opretá o posteľ a pozorujem na stene rozlúčku zapadajúceho slnka a tieňa. samu ma prekvapuje, ako sa niektoré veci pre mňa za tých pár dní stali samozrejmosťou, nábytok naukladaný tak chaoticky, že rozmýšľate, čo ak ho tam niekto počas sťahovania len odložil a potom naň zabudol. všadeprítomná telka a fľašky s mliekom, slnkom zaliaty dvor s plotom vyblednutej červenej farby ako z postapokalyptického filmu. starám sa o dve malé detičky a užívam si, že som insider. užívam si grocery shopping a to, že ma začali zdraviť susedia a učiteľka v škôlke si zapamätala moje meno, že taxikár, s ktorým som sa rozprávala vedel, kde je slovensko. počasie je krásne a zajtra mám prvýkrát oficiálne day off.

streda, 15. júla 2015

o tom, čo bolo predtým

v mojom živote sa za posledné dva mesiace udiali mega zmeny a ja som sa za celý ten čas ani nezastavila, aby som to nejako vstrebala. zmaturovala som (a príde mi to dávno ako v minulom živote), on zmaturoval. bookla som si letenku, on si bookol letenku. posledné dni, čo sme spolu strávili boli zvláštne, horkosladké. odletel a bolo to srdcervúce, v ten deň bola zima, mala som obuté sandále a oziabali ma palce. kráčala som brnom s pocitom prázdnoty, chladnej prázdnoty, ako keď sa holou pokožkou opriete o studený kov. nový svet, taký polovičný. odvtedy sa prelialo veľa vína, preplakalo veľa sĺz a napísalo veľa slov. zbalila som si kufor (a dokázala som sa vpratať do pätnástich kíl, aj keď už len kufor sám o sebe vážil päť!), nazbierala objatia do zásoby a vydala sa do sveta, už preventívne smútiaca za rodným hniezdom a plná očakávaní. a tak som tu, vo svete, v anglicku. momentálne sa nachádzam vo fáze vytvárania súladu medzi svojimi predstavami a realitou a cením každú príležitosť použiť slovenčinu. povedzte mi o cestovaní alebo o zásadných životných zmenách alebo o čom vlastne chcete.