cara mia, 19
kreatívna duša momentálne skúšajúca šťastie vo svete
ďakujem, random čitateľ, že si tu, si super.

štvrtok, 31. júla 2014

high talks

sedela som mu na kolenách a bola som trochu high. on sedel v starom zelenom kresle stojacom pred osamelou komunistickou jedálňou. všetko naokolo pôsobilo ako vyblednutá fotka, staré stoly a lavičky, vyšúchaná studená podlaha a prázdna krabička od cigariet na zemi. kvetináče pri vchode. 
vietor ohýbal stromy a jemne poprchalo. udrel blesk a obom sa nám zdalo, že strašne blízko. objímal ma, aby mi nebola zima a vysvetľoval mi súvislosti medzi bleskom, zahrmením a vzdialenosťou búrky. najprv som strašne dlho nechápala.

obloha nad nami sa zatiahla.
"to vyzerá, ako keby prichádzali smrťožrúti," povedal.
"bojím sa," odvetila som, ešte stále high.
"alebo dementori. ešte aj fúka."
"prestaň."
"neboj, ja vyčarujem patronusa."
pred nami bol tunel a začalo poprchať.
"aj harry s dudleym išli do tunela."
"prestaň, ja sa fakt bojím."
"aj ja by som sa bál, keby som nevedel vyčarovať patronusa."





1 komentár: