cara mia, 19
kreatívna duša momentálne skúšajúca šťastie vo svete
ďakujem, random čitateľ, že si tu, si super.

štvrtok 31. júla 2014

high talks

sedela som mu na kolenách a bola som trochu high. on sedel v starom zelenom kresle stojacom pred osamelou komunistickou jedálňou. všetko naokolo pôsobilo ako vyblednutá fotka, staré stoly a lavičky, vyšúchaná studená podlaha a prázdna krabička od cigariet na zemi. kvetináče pri vchode. 
vietor ohýbal stromy a jemne poprchalo. udrel blesk a obom sa nám zdalo, že strašne blízko. objímal ma, aby mi nebola zima a vysvetľoval mi súvislosti medzi bleskom, zahrmením a vzdialenosťou búrky. najprv som strašne dlho nechápala.

obloha nad nami sa zatiahla.
"to vyzerá, ako keby prichádzali smrťožrúti," povedal.
"bojím sa," odvetila som, ešte stále high.
"alebo dementori. ešte aj fúka."
"prestaň."
"neboj, ja vyčarujem patronusa."
pred nami bol tunel a začalo poprchať.
"aj harry s dudleym išli do tunela."
"prestaň, ja sa fakt bojím."
"aj ja by som sa bál, keby som nevedel vyčarovať patronusa."





nedeľa 6. júla 2014

leto

od paríža som stihla:
- prechillovať upršaný pondelok, najprv v posteli, potom pod dekou s upírom (môj milovaný) a nakoniec pri vodnici
- utorkový alkoholický exces a spontánne prespatie u kamarátky
- pohádať sa a udobriť s upírom
- dlhú prechádzku, ležať na slnku a rátať lietadlá
- trip na bicykli ako nikdy
- celý víkend pracovať a málo spať
- o štvrtej ráno sedieť na tráve uprostred kruháča 

mám na pláne:
- nič nerobiť
- mega veľa spať

vy čo?
čítam perks of being a wallflower.




utorok 1. júla 2014

paríž

na cestu urobil palacinky s višňovým džemom a nutelou. preplnený vlak do piešťan a cesta od stanice k bille, so štyrmi taškami. uprostred chodníka sme zastavili a pili sme morgana. autobus, veľa času v autobuse, túlili sme sa, jedli sme, pozerali sme simpsonovcov, boli sme nervózni keď sa nám nedalo spať. cez prestávky sme fajčili marlborky a ja som naťahovala nohy a ruky, celá šťastná, že mám priestor.
konferencia o slobode v iráne či čo, súčasť výletu. strávili sme tam osem hodín, bolo to najs  miesto na spektovanie, samí zaujímaví ľudia. vyšli sme von a ľahli si na trávu, pustili si simpsonovcov, on zaspal a začalo pršať.
na hotel sme prišli neskoro, zvádzal sa boj o sprchy, boli len na chodbe a ked sa po troch rokoch uvoľnili, šli sme spolu a smiali sme sa. bola som vyčerpaná, ľahli sme si vedľa seba, jedli sladkosti a naraz sme zaspali, uprostred druhého dielu simpsonovcov.
paríž. teda najprv raňajky, kakavko a až potom paríž. poprchalo a prechádzali sme sa mestom, spektovali ľudí a architektúru, víťazný oblúk, eiffelovka a dalej len tak prechádzky, chill nabral nový rozmer.
na autobus sme čakali hodinu a pol v tom najväčšom daždi, požičal mi svoje nohavice, na francúzskych pumpách nemali víno. vystúpili sme v novom meste, čakali sme na vlak, išli sme si chálky level 3000 zo staničného fastfoodu. a vlak domov, únava na mňa doľahla ako nikdy, konečne doma, "chvíľu si poležíme" a spali sme až do večera.


vážna fotka. :D
(posledné dve neparížové)